Podrobnosti:
Rodičovská kategória: ROOT
Kategória:
ROK 2025
| Uverejnené: 25. júl 2025
| Návštevy: 593
BRATISLAVA 18. 7. 2025 - Michal Moravec z Bratislavy vytvoril v júli osobný rekord. Urobil za deň 123.840 krokov. Čas pochodovania bol 18 hodín a 24 minút. Všetko bolo zdokumentované cez appku v mobile. Zo strany Michala išlo o poriadny výkon, ktorý si zaslúži ocenenie. Latku tohto rekordu postavil poriadne vysoko. Veríme, že jeho rekord bude dlho dlho odolávať. Je tam síce časová rezerva, ale aj tak, sily si treba vedieť rozložiť tak, aby to človek vydržal bez ujmy na zdraví.
Michalovi posielame certifikát. Dúfame, že nám pošle fotografiu s certifikátom a medailou na krku.
FOTO: © SLOVENSKÉ REKORDY/archív organizátora
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie textov a fotografií zo zdrojov webstránky slovenskerekordy.sk
bez predchádzajúceho písomného súhlasu autora je porušením autorského zákona.
MICHAL napísal viac o sebe a svojom rekorde:
Ako to celé začalo
Turistika, dlhé prechádzky a šport sú už veľmi dlho mojou súčasťou — nielen ako forma pohybu, udržiavania kondície a zdravia, ale aj ako spôsob relaxu, premýšľania a spoznávania okolia. Postupne som zvyšoval dĺžku trás a testoval svoje hranice. Neskôr som bežne spravil počas turistiky 60 000 – 70 000 krokov za deň. Myšlienka pokúsiť sa prejsť v jeden deň 100 000 krokov a spraviť niečo výnimočné prišla prirodzene. Chcel som vyskúšať, kde je hranica môjho tela a mysle.
Príprava na výzvu
Študoval som odporúčania vytrvalostných bežcov, počítal, koľko elektrolytov treba optimálne prijať, aká strava je najvhodnejšia, akú obuv a akú techniku regenerácie chodidiel počas pochodu použiť. Niekoľko týždňov som skúšal rôzne druhy tenisiek a ponožiek, aby som zistil, v ktorých sa mi pri dlhom kráčaní nerobia otlaky. Našiel som ideálne tempo — okolo 6 700 až 6 800 krokov za hodinu, ktoré som vedel udržať dlhodobo bez výraznej únavy. Čakal som aj na chladnejšie počasie, aby som sa v teple zbytočne neprehrieval.
Deň D — 10. júl 2025
Budíček som mal o 2:40 ráno a presne o 3:10 som vyrazil. Počas dňa som si robil pravidelné krátke prestávky aj dlhšie pauzy. Hydratoval som sa elektrolytmi a dopĺňal energiu proteínovými tyčinkami. Chodil som po cyklotrase v okolí Bratislavy — v smere na Čunovo a naspäť smerom na Devín.
Kríza a nový dych
Okolo 85 000 krokov prišla kríza. Začali ma páliť stehná, päty a dostavila sa aj silná svalová horúčka. Zoslabnutý som postupne dokráčal do najbližšej lekárne a kúpil si lieky proti teplote. Ešte rýchlo do potravín po studené tekutiny a ľahol som si do tieňa na príjemne chladnú trávu. Pomohlo. Po hodinovej pauze som cítil zvláštny druhý dych. Teplota a bolesť ustúpili a telo, akoby preplo do iného režimu. Od tej chvíle som kráčal síce trochu pomalšie, ale s jasným cieľom — dokončiť svoju osobnú výzvu.
Ešte ma aj postretli komplikácie v podobe silného dažďa a nechceného stúpnutia do hlbokej kaluže vody, ale našťastie to bolo už neskoro večer pred koncom, a nie na začiatku.
Finále
Posledných 10 000 krokov som už kráčal s častými pauzami každých 15 minút. Napriek únave a vyčerpaniu som pokračoval až do 23:59, keď som dosiahol celkové číslo 123 840 krokov. Bolo to náročné, ale vedomie, že som prekonal sám seba, stálo za to.
Moja motivácia
Chcel som si dokázať, že ľudské telo aj myseľ sú schopné oveľa viac, ako si myslíme. Môj výkon nebol len o číslach — bol o vôli, vytrvalosti a schopnosti nevzdať sa ani vtedy, keď sa zdá, že už nevládzeme.
Verím, že tento rekord môže byť inšpiráciou aj pre ostatných, aby si kládli výzvy, posúvali svoje hranice a objavovali v sebe viac, než čakali.
