Údolie smrti v okrese Svidník je už otvorené
KRUŽLOVÁ 24. 7. 2026 - Na Slovenku je Údolie smrti, nachádzajúce sa v okrese Svidník medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Písaná. Je historicky významným miestom spojeným s bojmi druhej svetovej vojny. V októbri 1944 sa tu odohrali ťažké tankové bitky počas Karpatsko-duklianskej operácie, ktoré mali prelomiť nemeckú obranu a otvoriť cestu na Duklu. Dnes tu môžete vidieť symbolické exponáty – tanky T-34/85, ktoré znázorňujú tankovú rotu v útoku. V Údolí smrti nájdete aj pamätník, rozhľadňu v tvare náboja a pietne miesto pripomínajúce obete bojov. Prehliadka tejto lokality je poskytuje silný emotívny zážitok spojený s históriou.
V piatok 24. 7. 2026 za účasti konzula, a iných významných hosti uviedli do užívania monumenty - najvyšší pravoslávny kríž - má výšku 13,5 m, najvyššiu zvonicu tvare náboja - viac ako 7 m, V údolí smrti je aj najväčší nápis v exteriéri takmer 10 m dlhý. Dušou tohto diela je starosta obce Kružlová Adrián Gužo.
Diela v Údolí smrti sú venované:
- všetkým padlým vojakom v Údolí smrti na ich večnú pamiatku
- všetkým Kružlovčanom, aby ich ochraňoval od všetkého zlého
- všetkým turistom a návštevníkom Údolia smrti
- všetkým pravoslávnym ľuďom na celom svete
- všetkým dobrým ľuďom...
- rozhľadňu v tvare náboja do slovenskej pušky vzor 24, jej výška diela je 1.350 cm/13,5 metra.
Diela posvätili aj pravoslávni duchovní.














TO: © SLOVENSKÉ REKORDY
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie textov a fotografií zo zdrojov webstránky slovenskerekordy.sk bez predchádzajúceho písomného súhlasu autora je porušením autorského zákona.
Lendačan Ján Gallik - Soboľ sa zapísal medzi slovenských rekordmanov
LENDAK 19. 7. 2026 - Najväčší ľudový šperk z mosadze vyrobil ľudový výrobca Ján Gallik - Soboľ z Lendaku. Spona na košeľu. ktorú postupne doma zmajstroval merala 125,8 cm. Jej váha sú úctyhodné 4 kilogramy. Zároveň na folklórnych slávnostiach Juliales 2026 predstavil ľudový majster aj najmenšiu sponu dlhú len 4 cm. Za oba originálne výrobky získal zápis do Knihy slovenských rekordov. Certifikát mu odovzdal komisár priamo na pódiu za prítomnosti starostu obce Miroslava Koščáka.
Pán Gallik bol zámočníkom v "tabačke" v Spišskej Belej. Keď odišiel do predčasného dôchodku, tak rozmýšľal, čomu sa bude venovať. Voľba padla na doplnky na odevy – kroje. Začal v tomto odbore ako samouk, vyrobil si veľa užitočných nástrojov a razníc. Nedávno sa už prezentoval ako samostatný výrobca na EĽRO v Kežmarku (Festival Európske ľudové remeslo). Doma postupne vyrobil na podnet manželky najväčšiu sponu. Tiež sa jej hovorí brošňa či blanciar na košeľu. Tento ľudový šperk nosia muži hlavne na košeli, lajblíku a kabáte. Svoje miesto tam majú aj farebné "bambuľky" z vlny. Dokonca dolná špicatá časť spony má pomenovanie "špurtac". Ňou si fajčiari čistili svoje fajky. Týmto šperkom domáci hovoria "špinky". Sú najčastejšie zdobené tepanými geometrickými či tatranskými motívmi – plesnivec a kamzík. V minulosti mali aj ochrannú funkciu. Je to pekná tradícia zachovávať takéto prvky krojov, ktoré nosili naši predkovia. Preto vďaka patrí aj obci, že podporilia takéhoto výrobcu a pomohla zviditeľniť jeho šikovnosť, zručnosť a záujem zachovávať tradície.










FOTO: © SLOVENSKÉ REKORDY
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie textov a fotografií zo zdrojov webstránky slovenskerekordy.sk bez predchádzajúceho písomného súhlasu autora je porušením autorského zákona.


